Pravdepodobnosť bola zvýšená aj ďaľšími výsledkami, opakovanými krvými testami, meraním dĺžky stehennej kosti bábätka v brušku, zhrubnutím šije....
Ťažké rozhodnutie...na celý život. Nemuseli ani rozprávať, vedeli, že rozmýšľajú o tom istom. Nie, nebolo to rozhodovanie pre a proti. Jednoducho také rozhodnutie nie je možné urobiť sám...A tak sa začali rozprávať.
...
Zmáčala všetky manželove tričká slzami. Veď to maličké je už také veľké, malý človiečik, predsa sa to len tak ľahko nedá - zbaviť sa ho, ako neželaného problému, ktorý by zmenil ich životy. Nie, to nejde.
Ležali na slnku, prehĺtali horkosť chvile a snažili sa zmieriť s osudom. Niekde tam dole...
Zrazu na breh vyhodilo more nádhernú mušľu, jej krása by sa dala prirovnať...
vlastne k ničomu...bola to jedinečná mušľa. Nádherná, farebná hrebeňovka.
Zodvihla ju zo zeme, oblepenú zrnkami piesku a...zistila, že mušľa je živá...Pomaly sa začala otvárať, vnútri sa objavil mäkký živočích a pri závane vetra mušlu v okamihu zavrel. Pribehli deti : "Mamina, to je ale klásna mušla,....oci, že?" Mamina sa im snažila vysvetliť, že mušla je živá a ak ju nevrátime moru.....
Deti, nechápajúc slová - sa nedali : "Oci, tak tú mušlu vyženieme z ulity a dáme si ju doma na poličku, plosim", kričali svorne.
Podišiel k nim. Zobral žene mušlu z ruky a pochopil, že to nemôže urobiť. Nedokáže vybrať mušlu von...veď ako? Vyškrabať ju nožom? Kôli komu? Prečo?
Nie !
...
Bábätko si samozrejme nechali. Mesiace strachu, ktoré ich čakali, však stáli za to...
Veď posúďte sami :
Slavomír, narodený 13. marca 2005, v Martine, ako tretie zdravé dieťa do rodiny.
....
Žial- nie každý príbeh má šťastný koniec. Týmto prejavujem veľký obdiv všetkým maminkám detičiek s akýmkoľvek handicapom... Za ich veľkú obetavosť, snahu, trpezlivosť a bezmedznú lásku im patrí môj veľký obdiv.